Hláskoslovie
Hláskoslovie skúma najmenšie zvukové jednotky jazyka — hlásky. V slovenčine ich delíme na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky.
Samohlásky a dvojhlásky
Samohlásky tvoria slabičné jadro. V slovenčine ich máme 10 — krátke aj dlhé.
| Krátke | Dlhé |
|---|---|
| a, ä, e, i, o, u, y | á, é, í, ó, ú, ý |
Dvojhlásky sú spojenia dvoch samohlások v jednej slabike. V spisovnej slovenčine sú štyri: ia, ie, iu, ô (čítané uo).
Spoluhlásky — tri skupiny podľa znelosti
Spoluhlásky delíme podľa toho, či pri ich výslovnosti zaznieva hlas hlasiviek.
Znelé párové
b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž
Neznelé párové
p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š
Zvučné (nepárové)
m, n, ň, l, ľ, r, j
Tabuľka znelých a neznelých párov
| Znelá | Neznelá | Príklad |
|---|---|---|
| b | p | dub – dup |
| d | t | rad – rat (krát) |
| ď | ť | hrádza – hrať |
| dz | c | medze – mocný |
| dž | č | džavot – čítať |
| g | k | guľa – kus |
| h | ch | hlava – chlap |
| v | f | voda – fakt |
| z | s | zub – sud |
| ž | š | žaba – šaty |
Tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky
| Skupina | Spoluhlásky | Po nich píšeme |
|---|---|---|
| Tvrdé | d, t, n, l, h, ch, k, g | y, ý |
| Mäkké | ď, ť, ň, ľ, c, dz, č, dž, š, ž, j | i, í |
| Obojaké | b, m, p, r, s, v, z, f | i/y podľa pravidiel |
Spodobovanie (asimilácia znelosti)
Spodobovanie znamená, že znelá spoluhláska sa pred neznelou stáva neznelou (a naopak), aj keď to v písme nevidno.
- Znelá → neznelá pred neznelou alebo na konci slova: dub [dup], rybka [ripka]
- Neznelá → znelá pred znelou: kde [gde], prosba [prozba]
Slabika · Slabičné r, l · Prízvuk
Slabika je najmenšia výslovnostná jednotka, vždy okolo samohlásky alebo dvojhlásky. Podľa počtu slabík delíme slová na jednoslabičné, dvojslabičné, viacslabičné.
Slabičné r, ŕ, l, ĺ — v slovenčine môžu r a l fungovať ako samohlásky a tvoriť slabiku.
Prízvuk je zvýraznenie slabiky vo výslovnosti. V spisovnej slovenčine je vždy na prvej slabike slova. Pri jednoslabičných predložkách s podstatným menom sa prízvuk presúva na predložku.
Rytmický zákon
V slovenčine nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky za sebou v jednom slove. Druhá dlhá slabika sa skráti.
- Niektoré tvary podstatných mien stredného rodu: lístie, prútia, tŕnia, smetia
- 3. osoba množného čísla slovies: píšu, viažu, kúpia
- Privlastňovacie prídavné mená so zvieracím vzorom: vtáčí, líščí
- Slová zložené ako jedáleň, viacerí, tisícka
Pravopis
Pravopis je súhrn pravidiel, ako správne zapisovať reč. V slovenčine sa opiera najmä o pravidlo i/y po obojakých spoluhláskach a o vybrané slová.
Vybrané slová — kompletné zoznamy
Po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z sa píše y iba vo vybraných slovách (a v ich príbuzných). V ostatných sa píše i.
Po B
by, byť, bývať, dobyť, nábytok, nbyt, bystrý, bylina, kobyla, býk, byľ, Bystrica, Bytča, Bytom
Po M
my, mykať sa, mýliť sa, myseľ, myslieť, mýtnik, mýto, myš, hmyz, mys, smyk, priemysel, žmýkať, Myjava, Litomyšl
Po P
pýcha, pýtať sa, pykať, pýr, pysk, pyšný, pytliak, kopyto, prepych, pyžamo, pýriť sa, Spiš, pytón
Po R
ryba, rýchly, rýdzy, ryha, ryť, rytier, rým, rys, ryšavý, ryža, koryto, kryštál, brýzgať, korýtko, Korytnica
Po S
syn, sýty, sypať, syr, sýkorka, syseľ, sykať, syčať, sychravý, prasynovec, vysypať, Sysel
Po V
vy, vykať, vysoký, výr, výskať, vysvedčenie, vydra, výskum, vyhňa, vyžla, povyk, Bardejov
Po Z
jazyk, nazývať, ozývať sa, prezývať, vzývať
Veľké začiatočné písmená
| Druh | Príklady |
|---|---|
| Vlastné mená osôb | Ján Kollár, Mária Terézia, Janko Kráľ |
| Geografické názvy | Slovensko, Bratislava, Tatry, Dunaj, Európa |
| Sviatky | Vianoce, Veľká noc, Silvester, Deň matiek |
| Inštitúcie | Národná rada SR, Univerzita Komenského |
| Knihy, filmy, časopisy | Mor ho!, Slovenské pohľady, Tri oriešky pre Popolušku |
| Národnosti — pozor! | Slovák (osoba) × slovenčina (jazyk, malé) |
Predložky s / z (so / zo)
Predložky s, so a z, zo sa píšu podľa pádu, s ktorým sa viažu — nie podľa zvuku.
| Predložka | Pád | Význam / otázka | Príklad |
|---|---|---|---|
| s, so | inštrumentál | S kým? S čím? — spolupatričnosť | idem so sestrou; káva so smotanou |
| z, zo | genitív | Z koho? Z čoho? Odkiaľ? — pôvod, smer von | vyšiel zo školy; pijem z pohára |
Tvar so / zo sa používa pred slovami začínajúcimi na rovnakú alebo podobnú spoluhlásku (s, z, š, ž): so sestrou, so školou, zo zeme, zo žita.
Diakritika — dĺžne, mäkčene, vokáň
Slovenský pravopis používa tri diakritické znamienka:
| Znamienko | Použitie | Príklady |
|---|---|---|
| Dĺžeň ´ | nad samohláskou — predĺži ju | á, é, í, ó, ú, ý, ŕ, ĺ — krásny, mám, písať |
| Mäkčeň ˇ | zmäkčí spoluhlásku | č, š, ž, ď, ť, ň, ľ — čaj, šál, žaba, deň |
| Vokáň ˆ | iba na ô (dvojhláska uo) | kôň, stôl, môj, nôž |
Interpunkcia — čiarka
V jednoduchej vete
- Medzi viacnásobnými vetnými členmi: Kúpil chlieb, mlieko a maslo.
- Pred oslovením: Mama, prídeš?
- Pred citoslovcom: Och, to je nádhera!
- Pri vsuvke: Janko, môj brat, je doma.
V súvetí
- Pred podraďovacími spojkami že, keď, lebo, aby, ak, hoci, pretože: Vedel som, že prídeš.
- Pred priraďovacími spojkami ale, no, lež, avšak: Chcel som ísť, ale pršalo.
- Bez čiarky pred jednoduchým a, i, alebo, či v zlučovacom význame: Mama varí a otec čistí.
Tvaroslovie · 10 slovných druhov
Slovné druhy sú skupiny slov, ktoré majú spoločné gramatické vlastnosti. V slovenčine ich máme desať — šesť ohybných (skloňujú sa alebo časujú) a štyri neohybné.
| # | Slovný druh | Otázka / funkcia | Príklad |
|---|---|---|---|
| 1. | Podstatné mená | Kto? Čo? | žiak, mesto, láska |
| 2. | Prídavné mená | Aký? Aká? Aké? Čí? | pekný, mamin, otcov |
| 3. | Zámená | zastupujú meno | ja, ten, môj, kto |
| 4. | Číslovky | Koľko? Koľký? | päť, prvý, dvojaký |
| 5. | Slovesá | Čo robí? | písať, byť, behať |
| 6. | Príslovky | Kedy? Kde? Ako? Prečo? | dnes, tu, dobre |
| 7. | Predložky | vyjadrujú vzťah | na, v, pred, kvôli |
| 8. | Spojky | spájajú slová a vety | a, ale, že, keď |
| 9. | Častice | postoj hovoriaceho | áno, nie, asi, vraj |
| 10. | Citoslovcia | citový výkrik / zvuk | och, hej, bác, mňau |
Sedem pádov
Pád určujeme podľa otázky a vždy v spojení s vetným kontextom. V slovenčine je sedem pádov.
| # | Pád | Otázka | Príklad (mama) |
|---|---|---|---|
| 1. | Nominatív (N) | kto? čo? | mama |
| 2. | Genitív (G) | (z) koho? čoho? | (od) mamy |
| 3. | Datív (D) | komu? čomu? | (k) mame |
| 4. | Akuzatív (A) | koho? čo? | (vidím) mamu |
| 5. | Vokatív (V) | oslovenie | mama! |
| 6. | Lokál (L) | (o) kom? čom? | (o) mame |
| 7. | Inštrumentál (I) | (s) kým? čím? | (s) mamou |
Podstatné mená · Vzory
Pri každom podstatnom mene najprv určíme rod (mužský / ženský / stredný), potom pri mužskom životnosť a nakoniec vzor podľa zakončenia v nominatíve a genitíve.
- Urči rod (ten/tá/to).
- Pri mužskom rode urči životnosť (osoba/zviera × vec).
- Porovnaj zakončenie s vzorom v N a G jednotného čísla.
Mužský rod životný — chlap, hrdina
| Pád | chlap (Sg) | chlapi (Pl) | hrdina (Sg) | hrdinovia (Pl) |
|---|---|---|---|---|
| N | chlap | chlapi | hrdina | hrdinovia |
| G | chlapa | chlapov | hrdinu | hrdinov |
| D | chlapovi | chlapom | hrdinovi | hrdinom |
| A | chlapa | chlapov | hrdinu | hrdinov |
| L | chlapovi | chlapoch | hrdinovi | hrdinoch |
| I | chlapom | chlapmi | hrdinom | hrdinami |
Mužský rod neživotný — dub, stroj
| Pád | dub (Sg) | duby (Pl) | stroj (Sg) | stroje (Pl) |
|---|---|---|---|---|
| N | dub | duby | stroj | stroje |
| G | duba | dubov | stroja | strojov |
| D | dubu | dubom | stroju | strojom |
| A | dub | duby | stroj | stroje |
| L | dube | duboch | stroji | strojoch |
| I | dubom | dubmi | strojom | strojmi |
Ženský rod — žena, ulica, dlaň, kosť
| Pád | žena | ulica | dlaň | kosť |
|---|---|---|---|---|
| N sg | žena | ulica | dlaň | kosť |
| G sg | ženy | ulice | dlane | kosti |
| D sg | žene | ulici | dlani | kosti |
| A sg | ženu | ulicu | dlaň | kosť |
| L sg | žene | ulici | dlani | kosti |
| I sg | ženou | ulicou | dlaňou | kosťou |
| N pl | ženy | ulice | dlane | kosti |
| G pl | žien | ulíc | dlaní | kostí |
| D pl | ženám | uliciam | dlaniam | kostiam |
| A pl | ženy | ulice | dlane | kosti |
| L pl | ženách | uliciach | dlaniach | kostiach |
| I pl | ženami | ulicami | dlaňami | kosťami |
Stredný rod — mesto, srdce, vysvedčenie, dievča
| Pád | mesto | srdce | vysvedčenie | dievča |
|---|---|---|---|---|
| N sg | mesto | srdce | vysvedčenie | dievča |
| G sg | mesta | srdca | vysvedčenia | dievčaťa |
| D sg | mestu | srdcu | vysvedčeniu | dievčaťu |
| A sg | mesto | srdce | vysvedčenie | dievča |
| L sg | meste | srdci | vysvedčení | dievčati |
| I sg | mestom | srdcom | vysvedčením | dievčaťom |
| N pl | mestá | srdcia | vysvedčenia | dievčatá |
| G pl | miest | sŕdc | vysvedčení | dievčat |
| D pl | mestám | srdciam | vysvedčeniam | dievčatám |
| I pl | mestami | srdcami | vysvedčeniami | dievčatami |
Prídavné mená
Prídavné mená pomenúvajú vlastnosti. Odpovedajú na otázky aký?, aká?, aké?, čí?.
Druhy prídavných mien
| Druh | Otázka | Príklad |
|---|---|---|
| Akostné | Aký? | pekný, dobrý, milý — dajú sa stupňovať |
| Vzťahové | Aký? | drevený, slovenský, materinský |
| Privlastňovacie | Čí? | otcov, matkin, mamin, dedov |
Vzory prídavných mien
| Vzor | Použitie | N sg (m./ž./s.) |
|---|---|---|
| pekný | tvrdé akostné a vzťahové | pekný / pekná / pekné |
| cudzí | mäkké akostné a vzťahové | cudzí / cudzia / cudzie |
| páví | zvieracie privlastňovacie | páví / pávia / pávie |
| otcov | privlast. od muž. mena | otcov / otcova / otcovo |
| matkin | privlast. od žen. mena | matkin / matkina / matkino |
Stupňovanie prídavných mien
| Stupeň | Tvorba | Príklad |
|---|---|---|
| Pozitív | základný tvar | pekný, dobrý, zlý |
| Komparatív | + -ší / -ejší | krajší, dobrl… → lepší, horší |
| Superlatív | naj- + komparatív | najkrajší, najlepší, najhorší |
Nepravidelné stupňovanie
| dobrý | lepší | najlepší |
| zlý | horší | najhorší |
| veľký | väčší | najväčší |
| malý | menší | najmenší |
| pekný | krajší | najkrajší |
Zámená
Zámená zastupujú podstatné alebo prídavné mená. Delíme ich na osem druhov.
| Druh | Príklady |
|---|---|
| Osobné | ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony |
| Privlastňovacie | môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich |
| Zvratné | sa, si — osobné: seba; privlastňovacie: svoj |
| Ukazovacie | ten, tá, to, tento, tá istá, taký, tu, tam |
| Opytovacie | kto?, čo?, ktorý?, aký?, čí? |
| Vzťažné | kto, čo, ktorý, aký, čí (vo vedľ. vete) |
| Neurčité | niekto, niečo, niektorý, ktosi, čosi, akýsi |
| Vymedzovacie | každý, všetok, sám, ten istý, iný, žiadny, nijaký |
Skloňovanie zámen ja a ty
| Pád | ja | ty |
|---|---|---|
| N | ja | ty |
| G | mňa, ma | teba, ťa |
| D | mne, mi | tebe, ti |
| A | mňa, ma | teba, ťa |
| L | (o) mne | (o) tebe |
| I | (so) mnou | (s) tebou |
Číslovky
Číslovky vyjadrujú počet, poradie alebo násobnosť. Delíme ich do šiestich druhov.
| Druh | Otázka | Príklad |
|---|---|---|
| Základné | Koľko? | jeden, dva, päť, sto, milión |
| Radové | Koľký? | prvý, druhý, piaty, stý |
| Násobné | Koľkokrát? Koľko ráz? | raz, dvakrát, päťkrát, dvojnásobný |
| Skupinové | Koľkoro? | dvoje, troje, pätoro, desatoro |
| Druhové | Koľkoraký? | dvojaký, trojaký, pätoraký |
| Neurčité | Koľko (presne neviem)? | málo, veľa, niekoľko, mnoho, pár |
Slovesá
Slovesá pomenúvajú dej, činnosť alebo stav. Vyjadrujú osobu, číslo, čas, spôsob, vid a rod.
Gramatické kategórie slovies
| Kategória | Možnosti |
|---|---|
| Osoba | 1. (ja, my), 2. (ty, vy), 3. (on, ona, ono, oni, ony) |
| Číslo | jednotné (Sg), množné (Pl) |
| Čas | minulý, prítomný, budúci |
| Spôsob | oznamovací, rozkazovací, podmieňovací |
| Vid | dokonavý, nedokonavý |
| Rod | činný, trpný |
Vid — dokonavý vs. nedokonavý
Nedokonavé slovesá vyjadrujú dej prebiehajúci, opakovaný alebo nedokončený. Dokonavé slovesá vyjadrujú dej ukončený, jednorazový.
| Nedokonavé | Dokonavé |
|---|---|
| písať | napísať |
| čítať | prečítať |
| kupovať | kúpiť |
| dávať | dať |
| volať | zavolať |
| učiť sa | naučiť sa |
| variť | uvariť |
| robiť | urobiť |
| brať | vziať |
| vidieť | uvidieť |
Slovesný rod
| Rod | Vysvetlenie | Príklad |
|---|---|---|
| Činný | podmet vykonáva dej | Žiak napísal úlohu. |
| Trpný | podmet je predmetom deja | Úloha bola napísaná. |
14 slovesných vzorov v 5 triedach
| Trieda | Vzor | Charakteristika |
|---|---|---|
| I. | chytať | 3. os. sg. -á (chytá) |
| I. | rozumieť | 3. os. sg. -ie (rozumie) |
| II. | niesť | 3. os. sg. -ie (nesie) |
| II. | hynúť | 3. os. sg. -ie (hynie) |
| II. | trieť | 3. os. sg. -ie (trie) |
| III. | brať | 3. os. sg. -ie (berie) |
| III. | česať | 3. os. sg. -e (češe) |
| III. | žať | 3. os. sg. -e (žne) |
| III. | chudnúť | 3. os. sg. -e (chudne) |
| IV. | pracovať | 3. os. sg. -uje (pracuje) |
| IV. | žuť | 3. os. sg. -uje (žuje) |
| V. | robiť | 3. os. sg. -í (robí) |
| V. | vidieť | 3. os. sg. -í (vidí) |
| V. | kričať | 3. os. sg. -í (kričí) |
Časovanie v prítomnom čase
| Osoba | chytať | robiť | byť |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | chytám | robím | som |
| 2. sg. | chytáš | robíš | si |
| 3. sg. | chytá | robí | je |
| 1. pl. | chytáme | robíme | sme |
| 2. pl. | chytáte | robíte | ste |
| 3. pl. | chytajú | robia | sú |
Tvorba minulého a budúceho času
Minulý čas
tvar -l/-la/-lo/-li + slovesné som / si / sme / ste (3. os. bez pomocného slovesa).
Budúci čas
Pri nedokonavých slovesách: budem + neurčitok. Pri dokonavých: prítomný tvar má budúci význam.
Rozkazovací a podmieňovací spôsob
| Spôsob | Tvorba | Príklad |
|---|---|---|
| Rozkazovací | 2. os. sg./pl. — kmeň + (-i / -me / -te) | píš! · píšme! · píšte! |
| Podmieňovací prít. | tvar -l + by + osobná koncovka | písal by som · písali by ste |
| Podmieňovací min. | bol by som + tvar -l | bol by som písal |
Neohybné slovné druhy
Neohybné slovné druhy sa neskloňujú ani nečasujú. Sú to príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia.
Príslovky
Vyjadrujú okolnosti deja. Odpovedajú na otázky kedy?, kde?, ako?, prečo?.
| Druh | Otázka | Príklad |
|---|---|---|
| Času | Kedy? | dnes, včera, ráno, vždy |
| Miesta | Kde? Kam? Odkiaľ? | tu, doma, hore, zďaleka |
| Spôsobu | Ako? | dobre, rýchlo, krásne |
| Príčiny | Prečo? | preto, náročky, schválne |
Príslovky odvodené od akostných prídavných mien sa stupňujú: dobre — lepšie — najlepšie.
Predložky
Vyjadrujú vzťah a vždy sa viažu s konkrétnym pádom.
| Pád | Predložky |
|---|---|
| G | od, do, z, zo, bez, popri, kvôli (D), okolo, počas |
| D | k, ku, oproti, vďaka, kvôli |
| A | cez, pre, na (kam?), za (čo?), nad (kam?) |
| L | v, na (kde?), o, po, pri |
| I | s, so, pred, za (kde?), nad (kde?), pod, medzi |
Spojky
| Druh | Príklady |
|---|---|
| Priraďovacie | a, i, ale, no, alebo, či, lebo, teda |
| Podraďovacie | že, keď, lebo, aby, ak, hoci, pretože, kým, kde |
Častice
Vyjadrujú postoj hovoriaceho.
áno, nie, vraj, asi, hádam, bohužiaľ, našťastie, len, iba, aj, nech, kiež
Citoslovcia
Vyjadrujú cit, vôľu alebo napodobňujú zvuk.
och, ach, hej, jaj, fuj, bác, bums, mňau, haf, kikirikí, šuch
Skladba (syntax)
Skladba sa zaoberá vetou — jej druhmi, vetnými členmi a súvetiami.
Druhy viet podľa obsahu
| Druh | Funkcia | Príklad |
|---|---|---|
| Oznamovacia | oznamuje | Idem domov. |
| Opytovacia | pýta sa | Kam ideš? |
| Rozkazovacia | prikazuje | Príď sem! |
| Želacia | vyjadruje želanie | Kiežby pršalo. |
| Zvolacia | vyjadruje cit | Aký krásny deň! |
Jednočlenné a dvojčlenné vety
Jednočlenné vety
Nemajú podmet a v podstate sa nedá ho doplniť.
Slovesné: Prší. Smráka sa. Hrmí. Zvonilo.
Neslovesné: Pozor! Ticho! Oheň! Zima.
Dvojčlenné vety
Majú podmet aj prísudok.
Úplné: Mama varí obed. (podmet vyjadrený)
Neúplné: Varíme obed. (podmet len v slovese — „my“)
Holá a rozvitá veta
Podľa toho, či veta obsahuje len základné vetné členy (podmet a prísudok), alebo aj rozvíjacie členy, rozlišujeme:
| Druh | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Holá veta | iba podmet + prísudok (žiadne rozvíjacie členy) | Žiak píše. Vták spieva. Mama varí. |
| Rozvitá veta | obsahuje aj rozvíjacie vetné členy (predmet, prívlastok, PU…) | Usilovný žiak píše dlhú úlohu v triede. |
Vetné členy
| Vetný člen | Otázky | Príklad |
|---|---|---|
| Podmet | Kto? Čo? | Žiak píše úlohu. |
| Prísudok slovesný | Čo robí? | Žiak píše úlohu. |
| Prísudok slovesno-menný | spona + meno | Žiak je usilovný. Otec je učiteľ. |
| Predmet | všetky pády okrem N a V | Píše úlohu. Bojí sa tmy. |
| Prívlastok zhodný | Aký? Ktorý? Čí? | Krásny dom. Otcov klobúk. |
| Prívlastok nezhodný | z čoho? čí? | dom z dreva, kniha brata |
| PU miesta | Kde? Kam? Odkiaľ? | Hrá sa v parku. |
| PU času | Kedy? Odkedy? Dokedy? | Prišiel včera. |
| PU spôsobu | Ako? | Píše úhľadne. |
| PU príčiny | Prečo? | Plače od smútku. |
| Doplnok | Aký? Ako? — vzťahuje sa na podmet aj sloveso | Vrátil sa unavený. |
Súvetia priraďovacie
Spájajú dve hlavné vety, ktoré sú gramaticky rovnocenné.
| Druh | Spojky | Príklad |
|---|---|---|
| Zlučovacie | a, i, aj, ani | Mama varí a otec číta. |
| Stupňovacie | ba, dokonca, ba aj | Bol unavený, ba úplne vyčerpaný. |
| Odporovacie | ale, no, lež, avšak | Chcel som ísť, ale pršalo. |
| Vylučovacie | alebo, či, buď — alebo | Buď prídeš, alebo zavoláš. |
| Dôvodové | lebo, veď, totiž | Ostal doma, lebo bol chorý. |
Súvetia podraďovacie
Hlavná veta je nadradená vedľajšej. Vedľajšia veta nahrádza vetný člen v hlavnej vete.
| Vedľ. veta | Nahrádza | Príklad |
|---|---|---|
| Podmetová | podmet | Kto sa bojí, nech ostane doma. |
| Prísudková | prísudok | Otec je taký, aký bol vždy. |
| Predmetová | predmet | Vedel som, že prídeš. |
| Prívlastková | prívlastok | Kniha, ktorú čítam, je dobrá. |
| Príslovková (čas/miesto/spôsob/príčina) | príslovkové určenie | Prídem, keď skončím. Plakal, lebo bolo mu smutno. |
Lexikológia
Lexikológia skúma slovnú zásobu — význam slov a vzťahy medzi nimi.
Synonymá, antonymá, homonymá
| Pojem | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| Synonymá | slová s rovnakým / podobným významom | pekný — krásny — utešený; ísť — kráčať |
| Antonymá | slová s opačným významom | veľký × malý; deň × noc; smiech × plač |
| Homonymá | rovnaké slovo, rôzny význam | zámok (na dverách / hrad); kolok (kolík / poštový) |
Frazeologizmy (10 príkladov)
| Frazeologizmus | Význam |
|---|---|
| mať maslo na hlave | byť vinný |
| hľadieť cez prsty | nevšímať si chyby |
| nosiť drevo do lesa | robiť zbytočnú prácu |
| vidieť slona na muchu | zveličovať |
| byť v siedmom nebi | byť veľmi šťastný |
| kúpiť mačku vo vreci | kúpiť bez prezretia |
| biele vrany | výnimoční ľudia |
| hodiť flintu do žita | vzdať sa |
| spadnúť z neba | nečakane sa objaviť |
| mlčať ako hrob | nič neprezradiť |
Viacvýznamové slová
Jedno slovo môže mať viac vzájomne súvisiacich významov. Líši sa od homonyma tým, že významy spolu súvisia (vychádzajú z toho istého základného významu).
| Slovo | Významy |
|---|---|
| koreň | časť rastliny / koreň slova / základ čísla |
| jazyk | orgán v ústach / reč / pruh pevniny |
| oko | orgán zraku / oko siete / oko na polievke |
| hlava | časť tela / hlava rodiny / hlava cesnaku |
| list | list zo stromu / papierový list / list (poštový) |
Spisovné a nespisovné slová
Slovenčina má spisovnú podobu (kodifikovanú v Pravidlách slovenského pravopisu) a nespisovné varianty.
| Skupina | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Spisovné | používané v škole, médiách, úradoch | zemiak, učiteľ, peniaze |
| Nárečové | oblastné slová | krumple, perka, bandurky |
| Slangové | v skupinách (žiaci, IT…) | fest, debilný, debugovať |
| Hovorové | v bežnej reči, neformálne | fajn, super, pohoda |
| Vulgárne | hrubé, urážlivé | (nepoužívať vo verejnom prejave) |
Cudzie slová
Cudzie slová prevzali sme z iných jazykov. Niektoré sú už úplne zdomácnené (škola, kuchyňa), iné si zachovávajú cudziu podobu (computer, koncert).
| Pôvod | Príklady |
|---|---|
| Latinčina | škola, mama, kniha, kapitán |
| Gréčtina | matematika, demokracia, telefón |
| Nemčina | cukor, fľaša, krúžok, ruksak |
| Francúzština | bagáž, balet, parfém, šampón |
| Angličtina | počítač (computer), e-mail, víkend, gól |
| Maďarčina | guláš, čardáš, paprika, gazda |
Slová podľa pôvodu a používania
| Druh | Vysvetlenie | Príklad |
|---|---|---|
| Archaizmy | zastarané slová, vec stále existuje | truhlica (kufor), bedákať |
| Historizmy | označujú zaniknutú vec | halier, dráb, drotár |
| Neologizmy | nové slová | smartfón, selfie, blogovať |
| Nárečové slová | oblastné | krumple (zemiaky), perka (perá) |
Tvorenie slov
Nové slová vznikajú najčastejšie odvodzovaním (predponami a príponami) alebo skladaním. Pri každom slove rozlišujeme slovotvorný základ (kmeň) a slovotvorné prostriedky (predponu, príponu).
Stavba slova
| Časť | Funkcia | Príklad — predškolský |
|---|---|---|
| Predpona | pred koreňom, mení význam | pred- |
| Slovotvorný základ (koreň) | nositeľ základného významu | škol- |
| Prípona | za koreňom, mení slovný druh / význam | -sk- |
| Koncovka (gram. prípona) | pád, číslo, rod | -ý |
Predpony
Pridávajú sa pred koreň a väčšinou menia význam slova.
| Predpona | Význam | Príklad |
|---|---|---|
| na- | na povrch, dokončenie | napísať, nakresliť, narásť |
| do- | dokončenie | dopísať, dočítať, dorobiť |
| pred- | pred niečím | predškolský, predpovedať |
| pre- | cez, skrz, znova | prejsť, prečítať, prebudiť |
| vy- | von, smerom hore | vyjsť, vyletieť, vysvedčenie |
| za- | začiatok deja | zaspať, zavolať, zatvoriť |
| u- | dokončenie | urobiť, uvariť, učesať |
| pri- | pribl. k niečomu | prísť, priložiť, pripojiť |
| od- | oddelenie, smer od | odísť, odpovedať, odlepiť |
| ne- | záporová | nepekný, neprísť, nespravodlivý |
Prípony
Pridávajú sa za koreň — často menia slovný druh alebo význam.
| Prípona | Funkcia | Príklad |
|---|---|---|
| -teľ, -ár, -ník | tvoria názvy osôb | učiteľ, kuchár, robotník |
| -ka, -kyňa | prechyľovanie (žen. rod) | učiteľka, kuchárka, žiačka |
| -ík, -ko, -ček | zdrobneniny | domček, stromček, vtáčik |
| -isko, -ina | zveličenie / miesto | chlapisko, dedina, krajina |
| -stvo, -ctvo | abstraktné (z príd. mena) | priateľstvo, ľudstvo, detstvo |
| -ský, -cký | vzťahové prídavné | slovenský, mestský, detský |
| -ovať, -núť | tvorba slovies | kresliť → kreslievať; padať → padnúť |
Odvodzovanie
Najčastejší spôsob tvorenia slov — pridávame predpony alebo prípony k existujúcemu slovu.
les → lesný → lesník → lesníctvo
Skladanie slov
Spojenie dvoch alebo viacerých slovotvorných základov do jedného slova. Často sa medzi ne vkladá spojovacia samohláska -o-.
| Zložené slovo | Pôvod |
|---|---|
| vodopád | voda + padať |
| kníhkupectvo | kniha + kupovať |
| vlastivedný | vlasť + vedieť |
| tisícnásobný | tisíc + násobiť |
| severovýchod | sever + východ |
| maloletý | malý + letá |
Slová podľa stavby
| Druh | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Jednoduché | jeden slovotvorný základ | dom, voda, ísť |
| Odvodené | predpona / prípona + základ | domček, predchodca, učiteľka |
| Zložené | dva slovotvorné základy | vodopád, severozápad, dlhotrvajúci |
Sloh · Slohové útvary
Slohové útvary sa rozlišujú podľa cieľa a funkcie textu. Každý útvar sa opiera o niektorý zo slohových postupov.
Slohové postupy
| Postup | Cieľ | Útvary |
|---|---|---|
| Rozprávací | vyrozprávať dej v časovej postupnosti | rozprávanie, poviedka, rozprávka, novela |
| Opisný | opísať vzhľad, vlastnosti, postup | opis, charakteristika, recept, návod |
| Výkladový | vysvetliť poučný obsah, súvislosti | výklad, referát, prednáška, učebnica |
| Informačný | krátko a vecne informovať | správa, oznam, pozvánka, životopis |
Priame a nepriame pomenovanie
| Druh | Charakteristika | Príklad |
|---|---|---|
| Priame pomenovanie | vec sa pomenuje priamo, vecne, bez obraznosti | biele ruže · slnko svieti · rýchle auto |
| Nepriame pomenovanie | obrazné, prenesené (metafora, prirovnanie, personifikácia…) | mliečne ruže · slnko sa smeje · auto letelo |
Slohové útvary
| Útvar | Charakteristika |
|---|---|
| Rozprávanie | chronologické líčenie deja, postavy, dialóg |
| Opis statický | pevný stav (osoba, vec, miesto) |
| Opis dynamický | postup pri činnosti, recept, návod |
| Opis umelecký | obrazné prostriedky, autorov dojem |
| Charakteristika vonkajšia | vzhľad, oblečenie |
| Charakteristika vnútorná | vlastnosti, povaha |
| Char. priama | autor uvedie vlastnosti priamo |
| Char. nepriama | vlastnosti vyplývajú z konania |
| Úvaha | autor zvažuje, hodnotí, kladie otázky |
| List súkromný | priateľský, oslovenie blízkemu |
| List úradný | žiadosť, oznámenie — formálny štýl |
| Žiadosť | formálny útvar, presné údaje |
| Životopis | údaje o sebe — štruktúrovaný / súvislý |
| Pozvánka | kto, kedy, kde, prečo, RSVP |
| Oznam | krátka informácia verejnosti |
Literatúra
Literatúra sa delí na tri základné druhy a každý má vlastné žánre.
Základné pojmy — autor, čitateľ, rozprávač
| Pojem | Vysvetlenie | Príklad |
|---|---|---|
| Autor | skutočná osoba, ktorá dielo napísala | P. O. Hviezdoslav, K. Jarunková |
| Čitateľ | ten, kto dielo prijíma — číta | my, žiaci, dospelí |
| Rozprávač | tá osoba v texte, ktorá rozpráva príbeh | často nie je totožný s autorom |
Druhy rozprávača
| Druh | Charakteristika | Osoba |
|---|---|---|
| Vševediaci | vie všetko o postavách, deji, myšlienkach | 3. osoba (rozprával…) |
| Priamy (ja-rozprávač) | jedna z postáv rozpráva svoj príbeh | 1. osoba (rozprávam…) |
| Vonkajší pozorovateľ | opisuje len to, čo by videl bočný divák | 3. osoba |
Literárne druhy a žánre
| Druh | Charakteristika | Žánre |
|---|---|---|
| Lyrika | vyjadruje pocity, krátke útvary, vo veršoch | báseň, óda, elégia, sonet, pieseň |
| Epika | rozpráva príbeh, dej, postavy | rozprávka, povesť, bájka, balada, poviedka, novela, román |
| Dráma | určená pre divadlo, dialógy, dejstvá | tragédia, komédia, činohra |
Najdôležitejšie žánre
| Žáner | Charakteristika |
|---|---|
| Rozprávka | fantastické postavy, dobro víťazí, čísla 3, 7, 9 |
| Povesť | viaže sa na konkrétne miesto / osobu / udalosť |
| Bájka | krátky príbeh so zvieratami, ponaučenie |
| Balada | veršovaný príbeh s tragickým koncom |
| Báseň | krátky lyrický útvar vo veršoch |
| Poviedka | kratšia próza, jeden dej, málo postáv |
| Novela | stredne dlhá próza, dejová zápletka, prekvapivý záver |
| Román | rozsiahla próza, viac dejových línií, vývoj postáv |
Umelecké jazykové prostriedky
| Prostriedok | Vysvetlenie | Príklad |
|---|---|---|
| Metafora | prenesenie významu na základe podobnosti | more obilia; oči — hviezdy |
| Prirovnanie | porovnanie pomocou „ako“ | biela ako sneh; rýchly ako blesk |
| Personifikácia | oživenie — neživej veci ľudské vlastnosti | vietor spieva; hodiny utekajú |
| Epiteton | básnický prívlastok | belasé nebo, strieborná mesačina |
| Hyperbola | nadsádzka, zveličovanie | tisíckrát som ti to hovoril |
| Anafora | opakovanie slov na začiatku veršov | „Mor ho! Mor ho!…“ |
| Onomatopoja | zvukomaľba, napodobnenie zvuku | bzz, šuchot lístia, kvák |
| Metonymia | prenesenie na základe vecnej súvislosti | čítam Hviezdoslava (jeho dielo) |
| Apostrofa | oslovenie neprítomnej osoby/veci | „Slovensko moje, otčina moja!“ |
Verš, strofa, rým, rytmus
Verš je jeden riadok básne. Strofa je skupina veršov oddelená medzerou. Rým je zhoda hlások na konci veršov. Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo veršoch — vytvára „hudobnosť“ básne.
| Typ rýmu | Schéma | Príklad |
|---|---|---|
| Združený | aabb | 1–2 sa rýmujú, 3–4 sa rýmujú |
| Striedavý | abab | 1–3, 2–4 |
| Obkročný | abba | 1–4, 2–3 (vnútri) |
Najznámejší slovenskí autori (úroveň ZŠ)
| Autor | Najznámejšie diela |
|---|---|
| Pavol Országh Hviezdoslav | Hájnikova žena, Krvavé sonety, Ežo Vlkolinský |
| Andrej Sládkovič | Marína, Detvan |
| Janko Kráľ | Zakliata panna vo Váhu a divný Janko |
| Samo Chalupka | Mor ho!, Branko |
| Martin Kukučín | Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni |
| Božena Slančíková-Timrava | Ťapákovci, Hrdinovia |
| Pavol Dobšinský | Slovenské ľudové rozprávky |
| Milan Rúfus | Modlitbičky, Kniha rozprávok |
| Ľubomír Feldek | poézia pre deti, Dlhá cesta okolo sveta |
| Ľudmila Podjavorinská | Čin-čin, Zajko-Bojko |
| Margita Figuli | Tri gaštanové kone |
| Klára Jarunková | Jediná, Brat mlčanlivého Vlka |